Choď na obsah Choď na menu
 


Každý deň

22. 10. 2010

"Svoj život nemáme v rukách. Všetci žijeme, čo nám je určené. Ale ako žijeme, čo si pre seba z toho urobíme, len o tom môžeme rozhodnúť. /E.M./"

"My ľudia hľadáme čosi, čo nás už našlo." / E.M./

Tak sa niekedy zamýšľam nad vecami každodennými, vy nie? Nemáte na to čas? Myslíte si, že len lenivci majú čas na rozmýšľanie? Škoda, pretože tieto chvíľky sú krásne, hlavne, keď si viete aj z obyčajnej jednoduchej veci spraviť v hlave svoju "rozprávku".

Žijeme vo veľmi zaujímavej dobe. Na jednej strane kríza, málo práce, chudoba, ale na druhej strane preplnené obchody, tovaru na prasknutie, nájde sa všetko, na čo si len pomyslíme. Tovar, tovar, tovar, všade len tovar. A nám nič nestačí. Všetko chceme mať. Všetko. Všetko! Zamysleli ste sa niekedy nad slovom "všetko" ? Čo je to "všetko" čo chceme mať? Verím, chceme voľakde bývať,cestovať,  pracovať, mať rodinu, uživiť ju, dať deťom všetko, mať aj my niečo. Znova "všetko".

Len či vieme vôbec, čo je to všetko. Mať krásny byt, wau, určite krásny sen. Splníme si ho, mnohokrát horko ťažko. Teraz chceme krásne auto, popracujeme si na tom, wau, máme ho. Pekne sa obliekať, detičky obliecť in, účesy, šaty, topánky, koberec, spáľňa nová, kuchyňa, a dalo by sa ísť poriadne ďaleko. Vidíte, slovíčko "všetko" nemá vôbec hranice. My chceme všetko, ale vlastne nemáme nič! Slovíčko všetko v materiálnom ponímaní nemá hraníc.  

Zastavme sa však na chvíľku, prenesme toto slovíčko na inú úroveň, do iného sveta. Do nehmotného. Nie, nie duchovia, alebo snáď niečo nadprirodzené :-) Nie!

V nehmotnom, myšlienkovom svete, slovíčko všetko znamená niečo úplne iné. Nazrime do svojho duševného "vnútra" a urobme si "inventúru".

Kedy ste sa naposledy usmiali na seba, na svojich blízkych? Alebo len tak sa pozreli cestou do práce na ranné slniečko a usmiali sa naň? 

Kedy ste sa naposledy pokochali na kráse okolo seba? Že tam nič nie je? Máte vlastne otvorené oči? 

Krásne jesenné lístie hýri všakovakými farbami. Krása! Zastavte sa na chvilinku, vychutnajte tú nádheru! 

Zdvihnite hlavu a hľaďte len tak na oblohu. Vidíte tú krásnu modrú, alebo chumáčiky vaty nad vami?

Že vraj otrasné mraky? Ale veď to očistný dážď sa na nás chystá! Privítajte ho s úsmevom :-)

Prečítali ste si poriadne motto na začiatku tohoto príspevku?!

Áno, náš život nemáme vo svojich rukách, ale čo si z neho urobíme, ako ho prežijeme, to je len na nás.

Ako sa budeme pozerať na VŠETKO okolo seba, nás, to záleží len na nás. Nie na tom, čo VŠETKO budeme mať. Veď všetko, čo potrebujeme mať k šťastnému životu, máme v sebe a okolo nás. Nedá sa to chytiť, nie je to krásne auto, nie je to nový koberec, nie sú to veci, ktoré sa dajú nahmatať.

Samozrejme, že bez tých hmotných vecí a vymožeností tohoto sveta by bolo "zaujímavé" žiť. Veď nič proti tomu, čo máme, čo vlastníme, čo chceme. Veď sme tu a teraz, žime.

Užívame si to však aj vo svojom vnútri? Sme spokojní s tým čo máme? Vychutnávame si každú chvíľku? Aj tú obyčajno - najobyčajnejšiu?

Vraj sa to nedá. Mnohokrát to okolo seba počujem.

Neviem, neviem, ale mnohokrát mám pocit, že len vôbec nechceme! Nechceme vidieť krásy obyčajného života. Veď to nie je zaujímavé, to sa nedá druhým ukázať, to sa nedá kúpiť, s tým sa nedá chváliť.

A načo sa chceme chváliť? Aby sme mali istotu, že sme naj a druhí nemajú a nás? Aby sme mali pocit, že máme všetko, a tí druhí nie? A máme z toho vôbec potešenie?

Nájsť radosť v každodennom živote, spokojnosť a harmóniu veru nie je ľahké. A hlavne, keď nemáme "všetko" čo sme si vysnívali. Pretože to, čo sme si vysnívali, možno ani nie je také krásne. Možno to krásne, o čom by sme ani nesnívali, sa skrýva v nás. Hlboko, prehlboko, len sa to bojíme ukázať. Myslíme si, to nie je in, to nie je zajímavé.

A predsa stačí tak málo k radosti, či veríte, alebo nie. Stačí si poriadne otvoriť oči, dokonale ich pretrieť a popozerať sa. Krása a šťastie je všade okolo nás. A všade v nás. Len sa nedá chytiť, odvážiť, predať a vyrobiť. Treba si ju nájsť.

Nikto ju nebude vidieť, ale každý ju bude cítiť. Tú vašu radosť zo života. A hlavne, dokonale to pocítite vy. Zrazu zbadáte, aké krásne žlté je slnko, ako dokonale farebné je jesenné lístie, aká je milá tá pani v tom ošúchanom kabáte :-).

Ešte stále nevidíte? Škoda, preškoda, preveliká škoda. Minúty v živote vám ubiehajú a vy nič nevidíte.... Len pozor, aby ste nespadli na nos od toľkej "vlastnej" slepoty. Alebo, možno, ten pád vám otvorí oči ......

                                                                  Dady

 ----                                              

 "Láska je energia. Nemôžeme ju vnímať fyzickými zmyslami, ale ľudia obvykle vedia, kto ju cíti a kto nie."

 

"Neuvedomujeme si, že prítomnosť nám vždy dáva šancu začať znova, ponúka nám okamžik zaliaty svetlom. Reagujeme na svetlo, akoby to bola tma, a preto svetlo postupne stmavne. Väčšinou si až spätne uvedomíme, že sme v živote, vo vzťahu alebo v čomkoľvek inom dostali ďalšiu šancu, ale pretože sme sa príliš zaoberali minulosťou, prepásli sme ju."

 

"Do sklenenej vázy patrí voda. Príliš silný prúd však vázu môže rozbiť. Presne takto je to aj s našou osobnosťou. Božia sila sa do nás, obzvlášť v tejto dobe, vlieva vysokým tempom a rýchlosťou. Pokiaľ ale nie je nádoba – ľudská myseľ – pripravená zbožnosťou a hlbokou úctou, k životu, tak nás pôvodne liečivá sila začína ničiť. Naša tvorivosť nás neposiluje, ale naopak privádza k šialenstvu. Preto je tvorivá sila – Boh v našej duši – považovaná za dvojsečnú zbraň : pokiaľ ju láskavo prijímame, žehná nám, nevďačníkov ale odsudzuje k šialenstvu. To je jeden z dôvodov, prečo toľko talentovaných ľudí podlieha ničivej závislosti na drogách : chcú sa otupiť a nevnímať prúdiacu Božiu silu, namiesto aby sa snažili ju využiť. "

 

"Náš vnútorný stav určuje to, čo sa deje v našom živote. !"

 

 
"Pokiaľ nemilujeme ostatných, nemôžeme ich nikdy pochopiť. To, čo nemilujeme, nechápeme. Stránime sa ľudí a čakáme, až si zaslúžia našu lásku. Ale oni si ju zaslúžia jednoducho preto, že ich stvoril Boh tak, ako chcel. Pokiaľ budeme čakať, až sa z nich vykľuje niekto lepší, budeme stále nespokojní. Naopak, keď sa rozhodneme prijať ich a zdielať s nimi nepodmienečnú lásku, začnú sa diať zázraky. Toto je základné pravidlo a najväčší zázrak vo všetkých vzťahoch. "
 

------------------------------------------------------------------------

                                        /Marianne Williamson: Návrat k láske/

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Poďakovanie

(Zuzana, 3. 11. 2010 9:12)

Užasneeee!!!! Ďakujem za krásne pozitívne slová v dnešnom svete propagujucom kvantitu nad kvalitou!