Choď na obsah Choď na menu
 


Vianočné bu bu bu

12. 12. 2010

Bu bu bu bu bu! Pozor, pozor, príchádza k vám Duch Vianoc! Straší na každom rohu, v každom byte, v každom kúte, na každom strome, v záhrade, na chodbe, jednoducho všade. Schytí vás za krk a nepustí, kým nesplníte všetky jeho želania. Nezabíja, neublíži, len vás poriadne vyšťaví. A keď vás opustí, ešte pár mesiacov budete znášať následky jeho zastrašenia.

Znie vám to dosť čudne? Ach áno, zabudla som, že Vianoce sú čarovné, krásne, sviatky mieru, pokoja, radosti a lásky. Ospravedlňujem sa vianočným nadšencom, veď aj ja mám rada Vianoce. Lenže z roka na rok si čoraz viac uvedomujem, že pani, menom Čaro Vianoc, sa voľakde stratila, a nahradil ju jej nepríjemnejší spoločník, Duch Vianoc.

Všetci máme v sebe krásne spomienky na Vianoce z detstva. Zbožňovala som vianočné pečenie s maminou, starou mamou, zháňanie darčekov pre nich. Ako detičky sme peniažky nemali, tak sme pre rodičov vymýšľali všelijaké prekvapenia, sami sme ich vyrábali. Boli to často pre nich nepotrebne srandičky, ale mali z nich úprimnú radosť a my sme boli šťastní, že sa radujú. Spomeňte si teraz všetci so mnou na najkrajší vianočný zážitok! No skúste! Čo sa vám vynorilo v pamäti?

Pamätám si, ako k nám prišla naša „mestská“ stará mama /tak sme volali starú mamu z mesta  / podarovala som jej vlastnoručne, tak trošku nemotorne spravený kalendár. Sedeli sme v kuchyni, jedli zákusky a rozprávali sa. Náš otecko, rušňovodič, bol vtedy v práci, tak sme sa starkej veľmi tešili.

 

Pamätám si na svetlo sviečky, ktorá plápolala na adventnom venci na stole, na chuť oplátok, medu, na mamine žĺtkove rezy. Vôbec si nepamätám na darčeky, ktoré nám starká priniesla a akokoľvek sa namáham, nie a nie si spomenúť. V pamäti mám starkinú a maminu spokojnú tvár, ako sa v pohode rozprávali a my sme sa spokojne hrali.

 

Keď sme sa na druhý deň ráno zobudili, vítal nás otec, ktorý prišiel z nočnej a hnal nás pod stromček, aby sme si vybalili darčeky od neho. Dostala som veľkú chodiacu bábiku, s hnedými kučeravými vlasmi a s očami, ktoré sa zatvorili, keď som bábiku dala do vodorovnej polohy . Bola som šťastná ako blška, poriadne som otca vyobjímala. To je jediný darček, na ktorý si silno spomínam, a ktorý mi utkvel v pamäti. Tú bábiku som mala dlhé roky, šila som jej šaty, obliekala, česala. Takúto bábiku mala takmer každá z nás v tých rokoch. Nebol totiž taký výber hračiek, aký je teraz. Nás to však vtedy vôbec nezaujímalo.

 

Čakala som Vianoce ako blázon, zbožňovala som rodinné návštevy, keď nás v obývačke bolo plno, jedli sme zákusky a smiali sa. Pochodili sme cez sviatky celú rodinu. Na darčeky od príbuzných si vôbec nepamätám, možno, keby som sa trošku ponamáhala, tak si na niečo spomeniem. Mne vždy príde na um vôňa vianočného stromčeka a chuť zákuskov, smiech našich a ako sme sa s bratom hrali u každého na koberci a naši sa medzitým bavili s rodinou.

 

Toto sú moje spomienky na Vianoce. A vaše? Teraz sa určite pýtate, o čom ten Duch Vianoc na začiatku môjho písania? Čo to s tým má spoločné?

Veľmi veľa. Pretože tie spomienky, ktoré sa nám z detstva vynoria, nám priniesla pani menom Čaro Vianoc, ktorá medzitým, ako sme dospeli, voľakde zmizla a úplne nás ovládol Duch.

 

Zapneme telku, čo vidíme? Taká a onaká vianočná akcia, kúpte, zakúpte, či už v hotovosti, alebo na splátky. Od hračiek, po mobilné telefóny, cez autá až po čojaviemčo nemožné na svete.

 

Akonáhle sa objaví prvá vianočná guľa v telke, už na nás tlačia, aby sme kupovali. Všade, kde sa len obzriete, svietia vianočné ozdoby, samozrejme, nie pre vianočnú náladu, ale aby sme vliezli do obchodu a niečo si kúpili.

Nákupné centrá sa s blížiacim vianočným termínom čoraz viac zapĺňajú, ľudia kupujú ako diví, horúčkovito rozmýšľajú, čím veľkolepým by tento rok prekvapili svojich najbližších. Na stole samozrejme nemôžu chýbať všakovaké dobroty od výmyslu sveta a ani nemusíme vlastne veľmi premýšľať, veď na každom rohu v obchodoch čosi po nás pozerá a už nám to skočí do košíka.

 

Čo myslíte, kto to všetko spôsobuje?

Strašidelný duch Vianoc. Pani Čaro sa úplne zbytočne snaží na nás volať spoza stromov, rohov a kútov, vôbec ju nepočujeme. Nakupujeme, beháme hore dole, organizujeme veľkolepé Vianoce, sme dokonca schopní zobrať pôžičku, len aby bolo všetko suprové a hlavne bohaté.

 

Duch Vianoc má radosť ako sviňa. Veď sa mu poriadne darí. Sme ako bez rozumu, tlačíme sa v supermarketoch, v košíkoch máme na kilá salonky, ovocie, sladkosti a „slanosti“ na Vianoce.

 

Keď sa už dopracujeme k onému Vianočnému termínu, menom štedrý večer, spravíme pár každoročných vianočných obradov, skonzumujeme veľkolepú vianočnú večeru a hor sa na darčeky. A my, čo sme celé predvianočné obdobie behali, organizovali, zháňali a nakupovali ako blázni, sme totálne hrdí na tú kopu vecí, čo leží pod stromčekom. Naše detičky všetko rozbalia a tešíme sa ako nikdy.

 

Pre ten jeden deň, vlastne len jeden večer, sme schopní minúť posledné finančné zásoby, len aby sme všetkého mali dosýtosti, či už darčekov, alebo jedla. Pardón, pomýlila som sa, nielen jeden deň, ale ešte sú tu dva za sebou nasledujúce vianočné sviatky, ktoré nám plynú v zmysle jedenia, pozerania telky a oddychovania. Veď si to aj zaslúžime, toľko sme sa pre tieto sviatky namakali .

 

Ešte stále nechápete, čo ten strašidelný Duch Vianoc spôsobuje?

Z roka na rok je silnejší, z roka na rok sa mu pracuje ľahšie, pretože naše vymyté a zmaterializované mozgy už úplne zabudli, že originálne pôvodné Vianoce nie sú o prepychu, množstve darčekov, kilách ovocia a prejedaní sa.

Veď naše detičky, keď už budú v našom veku, akékoľvek prepychové a krásne darčeky dostanú počas Vianoc v detstve, ani na jeden /no možno na jeden áno  /, si ani nespomenú v dospelosti. Detičky nepotrebujú ohromné množstvá všakovakých darčekov, aj keď sú úplne nabláznení reklamou z telky, alebo videli niečo suprové u kamaráta.

 

Samozrejme, že bez darčeku nie sú Vianoce, veď nežijeme v praveku. Atmosféra Vianoc však chýba, to je to, čo by sa malo prinavrátiť do našich domovov. To je to, na čo si budeme v prvom rade spomínať po celý život.

Pani menom Čaro Vianoc na nás čaká na každom rohu, v každom kútiku, všade, kde sa len obzrieme, hoci ju vôbec nevidíme. Nepotrebuje kopu peňazí, nebude nás dusiť, nebude na nás tlačiť.

Pustime ju do našich domov, nechajme ju čarovať.

Veď Vianoce sú sviatky pokoja a lásky. Prekvapme našich blízkych milým darčekom, prejavme našu lásku k nim. Nie kopou zbytočností, ktoré sa nám budú už na silvestra povaľovať po byte, ale niečím milým, malým, či veľkým, len to prosím nepreháňajme.

 

Zastavme sa na štedrý večer, pomaličky vychutnávajme naše Vianočné obrady, v duchu si spomeňme na naše detské roky, nechajme chutnú večeru roztápať sa na jazyku, prežívajme každučkú krásnu chvíľku slávnostného večera.

 

Veď Vianoce sú len raz do roka, tak si ich nepokazme. Všetko, čo si na tento sviatok nahromadíme, môžeme mať aj po celý rok. Hračky, šaty, mobily a somariny, kopa ovocia a jedla. Nech mi nikto nehovorí, že bez toho nebudú Vianoce, bez toho neprežijeme sviatky.

Prežijeme, hoci sa nebudeme môcť kolegovi chváliť, čo všetko sme dostali, nebudeme mať pocit, že toho bolo viac ako u neho. Nechajme ho vychváliť sa, a nás nech hreje krásny pocit pri srdci, že sme k nám vpustili Čaro Vianoc a bolo nám s rodinou fajn.

 

Pozvime do našich domovov Vianoce, otvorme srdcia pre našich blízkych / nie peňaženky / . Po Vianociach sa nekončí život, nebude koniec sveta, život ide ďalej. Nedovoľme strašidelnému Duchu, aby nás ovládol, veď len od nás závisí, ako ich prežijeme. Vždy máme pred sebou voľbu. Buď sa zbláznime a pobežíme so strašidlom , alebo spomalíme, vybočíme z cesty a spravíme si originálne Vianoce. Spomienka na ne nás bude hriať pri srdci po celý život.

 

A má to aj racionálny význam: naše peňaženky a bankové účty nebudú vybrakované, žalúdky nebudú preťažené. Ten kolega, čo sa chválil množstvom luxusných darčekov pod stromčekom, bude po sviatkoch jesť kopu vianočných “zbytkov“, alebo vyhadzovať pokazené a jesť to čo peňaženka dovolí, a my si ešte stále budeme v pokoji užívať  a nebudeme musieť čakať na januárovú výplatu ako na spasenie .

Tak čo, otvoríme dvere a srdcia, keď k nám zaklope Čaro Vianoc?

Spokojné, čarovné a krásne Vianoce každému!!!!

 

                                                                                                                         Dady

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Vianoce

(Any, 13. 12. 2012 19:08)

Ahoj Dady!
Asi mnohým ľuďomi víria podobné myšlienky hlavou. My - ľudia,
chceme byť k sebe štedrí - ale často iba vecami, zabúdame byť pritom štedrí srdcom.
Na veci človek rýchlo zabudne. Avšak na srdce človeka si pamätáme omnoho, omnoho dlhšie.