Choď na obsah Choď na menu
 


Džovana a ZMENY

31. 1. 2016

dsc07305.jpg

Už dávno som nenapísala ani len kúsok čiarky ...

Nejaksik som sa k tomu nedostala, nechcelo sa mi, nebola múza laugh

Témy by bolo kopec, ale asi neboli zmysluplné ...

Z mosta do prosta, môj život sa od základov úplne zmenil ..

Začalo to minulý rok v lete, keď sa zrušilo moje pracovisko ...

Už dva roky sa na to môj veľký šéf chystal, dokonal to v  júni a dostala som kopec prázdnin ..

Juuuuj, netreba sa hneď chytať za hlavu, že  boženkoooooo, prišlo žieňa o prácu ...

Samozrejme, nebolo mi to jedno, odpracovala som si tam 9 rokov ..

Pre niekoho veľa, pre niekoho málo .. pre mňa konkrétne veľmi  veľa ...

Veľmi veľa preto, lebo som zdrevenela, skysla, zaškatuľkovala sa ...

Fu a to som si myslela o sebe, aká som úžasná a šikovná ....

A PRD ... PRD makový ... takéto prdy zažívam v poslednom čase mnohokrát ...

Prišla som na to, že PRD viem, preetože som bola v jednom a tom istom 9 rokov ... 

Prišla som na to,  že som dosť naPRD so strachom ... lebo som strachoPRD

Prišla som na to, že som dosť naPRD obmedzená ... lebo PRD ovládam ..teda ten môj ano laugh

A ešte kopec veci by som vedela PRiDať do môjho zoznamu mojich nedostatkov ...

Taak ale všetko zlé, je na niečo dobré a musela som sa postaviť zoči voči pravde, zdvihnúť PRDel a pohnúť sa ..

Hlavne, keď ma už na jeseň chytala depka z toho, že som už 4,5 mesiaca doma...

Samozrejme, moja akožesloboda po deviatich rokoch  strávených celé dni zavretá  v jedom kancli a pod neonkami bola zo začiatku krásna ...

Konečne som si naozaj užila LETO, videla som SLNKO, STROMY, vodu, bicyklovala som sa s mojím menším synátorom, užíval si s ním rybačky, zmrzliny, opekačky ...

Proste z mosta do prosta, mala som najkrajšie leto za posledných 9 rokov heart

Nič však netrvá večne a prišli pochmúrne jesenné dni ... moje ručné prácičky, s ktorými som si prilepšovala drobákmi, sa skončili, nebolo do čoho ťuknúť a žiadna práca vo výhľade, darmo som poslala kopu sívíčiek, nejaksik sa nikto neozýval..

Toť krutá  realita, nájsť si normálnu práce je teda ťažké jak des ...

a do tej reality som padla aj ja ..

A vtedy som si začala uvedomovať, koľko toho neviem a aká som blbá wink

AAAle zase ....... nie je všetko také zlé, ako sa zdá ... aj ja mám svoje plusy laugh, len som si ich riadne za tie roky niekde zahrabala devil

Nakoniec som prijala prácu a šla robiť tam, kde som nikdy nechcela,, kde som roky chodila iba na brigády a prilepšovala si, kde som vedela o čom to tam je a práve preto mi to bolo proti vôli .. lebo som strachoPRD ..

Iná možnosť však nebola a tak som teda šla ... hoci len na polovičný úväzok, to mi však prozatím stačí ..

Hmmmm ...

Tak začiatky boli ťažké, moje mozgové bunky spali  večným spánkom a ťažko sa prebúdzali ...cheeky

Kdesi v podvedomí som však vedela, že nie som dement ... boli časy, keď som svoju, momentálne prispatú vynaliezavosť a kreativitu používala oveľa viac, lebo som MUSELA..

Potom som veľmi nemusela a používala som ju len v tých oblastiach života, kde sa mi chcelo a čo mi bolo po vôli .. laugh

Nebudem podrobne písať o tom, koľko som plakala do vankúša, lebo som veľa veci nevedela a bola som hodená do hlbokej vody, o tom, že som musela zahodiť svoj strach, strachoprdy odhodiť, otvoriť si ústa, pýtať sa, prestať si všetko pripúštať srdcu a konečne začať FUNGOVAŤ.

Proste z mosta do sprosta ... musela som sa ZOBUDIŤ laugh

A také budíčeky života sú FAJN!!!

Dnes to už viem iste ..

Viem o čom je fráza, že zmena je život... úplne presne do bodky ...

Už viem ... byť v jednom a tom istom celé roky, hovieť si v istote, je istá forma obmedzenostii ...

Už viem ... netreba sa báť,  treba robiť práve tie veci a ísť práve do toho, čoho sa bojíme ...

Učím sa nevzdávať, učím sa robiť veci, ktoré sa mi nechce a nájsť v nich pointu ...

Učím sa žiť v neistote, pretože neviem, čo bude zajtra ...

Učím sa byť stále v každej situácii sama sebou, vykopávať svoje skryté zásoby vynaliezavosti, vytrvalosti,  učím sa zatínať zuby a nevzdávať sa .

Proste z mosta do sprosta ... UČÍM sa a až teraz si uvedomujem, jedine STRACH je ten hnusný týpek, ktorý nás brzdí  v tom, aby sme žili zmysluplnejšie a spokojnejšie ..

Neviem, čo bude zajtra, neviem čo bude o mesiac ..

Neriešim, pretože už VIEM,  že sa netreba BÁŤ, lebo krása života je práve v tom, keď nás práve núti ísť ĎALEJ, aj keď budú z neba padať sekery ... 

Viem, že  nič neviem, ale je dobre, že si to uvedomujem wink

Paaaaaaaaa!!

                           Džovana driapajúca sa nahor zo zablateného Járku kiss 

dsc07316.jpg