Choď na obsah Choď na menu
 


Ajn cvaj draj, babi chcete čaj? :-)

7. 9. 2012

 

 

 Celé tri dni pred odchodom scvrknutý žalúdok, makové zrnko by som do neho nedostala. Táto noc nebola výnimkou. S doprovodom nočných hororových fantázií som ráno vstala, pardón, vyvliekla sa z postele, takmer po štvornožky, pokúsila urobiť si dajakú fasádu na mieste zvanom tvár  Tak tie obrovské olypmijské kruhy sa mi nepodarilo vyomietkovať, taká hrúbka materiálu už pod očami nedržala .

 

Schytila som svoje švestky, veľká pusa dcéruške a svetelnou rýchlosťou uháňam na stanicu.

 

 

 

Vystupujem v dedinke môjho budúceho týždňového pôsobiska. Akoby som vhupla do nemeckého seriálu o doktorovi z hôr, sladké a malebné miestečko, teda aspoň takto zatiaľ zvonka .

 

 

 

Babička, o ktorú sa idem starať je na vozíčku, silná cukrovkárka, za obeť tejto choroby padla jej noha. Zato babka je akoby ich mala tri , lieta ako šarkan.

 

 

 

Moja nemčina je na úrovni, ako keď sa koza dostane medzi zebry Majú síce všetci štyri nohy, žerú trávu, vydávajú dajaké zvuky, ale ako komunikácia sa to nedá kategorizovať  Tak sa dorozumievame všetkými údmi a končatinami. Hneď moja prvá úloha bola umyť všetky okná, teda vlastne podľa toho, čo som mimozemskej reči besnohovoriacej nemeckej babičke rozumela. Pozerala síce na mňa s počudovaním, keď som už tretíkrát drhla okná Ale veď musím u babky nazbierať červené body, vravím si, keď už idem odpadnúť od únavy po  tretom kole v súťaži umývaní sklenených povrchov domu . Možno tu majú také zvyky, denne drhnúť okná  Čo tam potom, že večer, vysušená a vycucaná hľadím na preklad v googli, že babka chcela odo mňa len vyvetrať  Jaj, tak zato tie divné pohľady , ale nechala ma trápiť sa potvora jedna!

 

 

 

Šichta, ktorá sa mi začínala už o piatej ráno, trvala do jedenástej večera. Je to poriadna drina, hlavne keď sa sem dostane človek ako ja, ktorý trčal na notbuku od rána do večera. Čo už, musela som dvihnúť zadok a pohnúť sa. Som človek extrémista, musím vydržať aj toto.

 

 

 

Dnes mala babka už o desiatej chuť na rezne, že šnicel, kokos, vysvetľujem jej, babi, ešte je len desať hodín, vydržte, budú o dvanástej. A ona len ide odpadnúť od hladu. Tak som sa nasrala vypražila som jej tri rezne nech sa naje, nieže ju budem mať na svedomí . Upotená a unavená som si rýchlo sadla za net, len tak zo zvedavosti som si hodila do googlu šnicel a čo nevidím. Slovíčko, ktoré podobne „znie“ len znamená úplne niečo iné. Babka sa potila ako pes a chcela odo mňa, aby som jej vymenila tričko. S veľkým ospravedlnením jej nadzvukovou rýchlosťou vymieňam tričko  Ale rezne sa veru vyparili hneď, nereklamovala. Nevadí, o dvanástej na obed čušala ako veľryba .

 

 

 

Večer po celodennej makačke pri babičke padám ako vyrúbaná borovica do postele. Kaine umyť sa, kaine prezliecť sa, nevládzem a kašlem na to, chcem spááááááááááááááááááááááááát ....

 

 

 

Dnes ju bol pozrieť pán doktor a dal jej nejaké energetické injekcie. Ukazujúc na moju ritnú časť som dochtorovi vysvetlila, že by aj mne mohol dať nejaké multivitamin inekcione. Odskočil do auta a priniesol mi Capy multivitamínový džús  No tuším sa už neozvem.  Prišla sestrička, a ja jej, vraj budete chodiť vy pichať? Ale čo si moja zlatá, vedľa? To všetko budeš robiť ty. Jaaaaaaaaaaaa??? Ale veď.... ja nie som ani origoš opatrovateľka, ani sestrička....aaaaaaaaa....... A na čo? Tak toto takto, toto hentakto, všetko mi v rýchlosti ukázala, potľapkala po pleci,  zabachla dvere, a čus!

 

 

 

Ruky sa mi triasli keď som išla prvýkrát babke pichať. Babi vraj či mám parkinsona ? Ale babi ...  A šlo to! Naučila som sa, všetko sa dá keď človek chce. Nejaké skúsenosti som mala, sestra silná cukrovkárka, zvykla som jej pichať inzulín. Nezabudneš .

 

 

 

Babička, doobeda nadopovaná posiľňovacou  injekciou si hodila večer dupľovanú dávku rohypnolu  a zaspala ako drevo. A ja tiež, spokojná, že babi bude o niečo dlhšie spať, som konečne „normálne“a už trochu spokojnejšie zaspala. Pri posteli mám kojenecké „odpočúvacie“ zariadenie pre prípad keby sa babi niečo stalo. Chrrrrrrrrrrrrrrrrr, chrapkám si a spím ako o dušu. Sa zobudím vyskočím z postele ako raketa! Kokos, čo je bombardovanie? Z prístroja sa ozývajú zvuky ako počas druhej svetovej, utekám za babi, čo sa deje....... Babi o tretej v noci, vychrápaná spokojne sedí pred obrovskou plazmovou obrazovkou najväčšej veľkosti akú dostať + repráky ako v divadle a pozerá nejaký ekšn film. Babi, kurňa čo nespíte!!!? Ich bin friše...... a čulo kukala ďalej telku s volume naplnú prdel a dala mi ešte time do piatej, že dovtedy ešte vydrží, ale potom nech vstanem, lebo bude hladná .

 

 

 

Prvé dni mi dala poriadne zabrať a skúšala ma.. Všelikade ponechávala a porozhadzovala eury a zlato, striehnúc, či niečo šlohnem. A načo by som? Mne to ku šťastiu nechýba a ani ma to nikdy nenapadlo. Bohužial slováci majú v týchto končinách dosť zlú povesť čo sa týka kradnutia a tak úplne chápem babinu, že nemôže dôverovať hocikomu, kto sa dostane tak blízo nej.

 

 

 

Všetko som sa snažila robiť nad moje sily, ani upratovačku nemuseli volať, pretože kvôli moje nechápenzi nemčine som všetko rozumela inak a celý byt som vysterilizovala, ešte aj babku  Moja striedačka sa na mne ešte tri dni išla pošťať od rehotu .

 

 

 

Dedinka, v ktorej babi býva, je vlastne taká „dôchodcovská“. Domčeky ako z nemeckého seriálu, krásne, čisté, útulné. Pri každom stojí minimálne ikspeťka .Bývajú tu penzisti, staré dievky a starí chlapi  Typický dedinčania, radi jedia, pijú, bavia sa. Babkine kamarátky sa u nej striedali ako ponožky. Vkuse som obchádzala návštevy, ale najviac sa mi rátali starí chlapi, ktorí si ma hneď vymákli a prišli ma okukávať ako budúcu nevestu . Všelijakí doktori a vážení páni, nosili mi kvety, dezerty a likériky.  Odušu ma balili , ale boli neskutočné milí a zdvorilí. Rafinovaná bola však babi, lebo tieto chutné vecičky mi len „preleteli“ pred očami a babi, potľapkala ma po pleci, že bav sa s nimi a šup všetko do špajze! Po troch dňoch takýchto „obhliadkových“ návštev babi skonštatovala, že máme veľa dezertov, vraj tie mám zrušiť, fľaše môžu zostať A ty koňo, tí chlapi, skoro všetci sa volali nejaký Fritzovia či Manfredovia,  v hózentróglových gatiach po kolená, s fúzami nagelovanými do „krojovej“ formy, ešte so zbytkom peny od piva na nich , vyžehlenými bielymi košelami,  miesto dezertíkov priniesli dve fľaše ! Babi, využijúc túto situejšn full návštev robila zásoby v špajzi. Ale jeden likér som si  stihla schovať, ochutnala som ho, veru bol mňam, taký som u nás ešte nechutnala. Moja striedačka mala ďalší dôvod na pokakanie sa od rehotu, vraj ona takéto návštevy tiež má a už má na to fintu, ako tie zásoby dostane do svojej tašky, Nie, nekradne, ale chlapi to dávajú rovno jej, šak veľká herečka,  a ona nimi obdarúva doma rodinu a blízkych  Šak čo, veď to dostala ona a za tú drinu si to veru zaslúži a basta!

 

 

 

V tento týždeň som sa ocitla v úplne inom svete. Narobila som sa ako kôň, prvé dni som mala chuť hodiť si mašlu a utiecť, plakala som do vankúša. Z mojej slabej nemčiny boli také trapasy, že hoc niekedy, unavená ako zdochnutý pes, som sa musela rehotať na plnú hubu . Babi, napriek mnohým nedorozumeniam a mojim niektorým úplne „zbytočným“ činnostiam, si ma obľúbila a získala som si jej dôveru. S chrbticou boľavou od skláňania sa k nej, rukami vysušeným od umývania dezinfekčných prostriedkov, vyplakanými očami, som však zažila niečo, čo som už ani nevedela, že existuje. Za všetku túto drinu som síce bola zaplatená, ale babi mi za všetko ďakovala, pohladkala po mojej blonďavej hrive, poriadne si ma vystískala a tá jej nesmierna vďačnosť v očiach , to sa nedá zaplatiť. Konečne som mala pocit, že ma má niekto rád preto, aká som. Ja viem pracovať a makať, a starostlivosť o druhých mi nerobí problém. Doma som mohla dušu vyložiť, mojej „polovici“ sa nič nepáčilo, s ničím nebol spokojný, všade hľadal len chyby, ja som bola tá najhlúpejšia, najposlednejšia...blabla. Jeden z dôvodov, že je už len „ex“ 

 

 

 

Títo ľudia tuná, hoci majú prachy a všetkého nadostač, žijú si ako prasiatka v žite, napriek tomu nie sú nevďační. Boli ku mne milí, priateľskí a konečne som sa cítila docenená.

 

 

 


 

 

 

Babi, dovi o týždeň, už sa sem teším .............