Bolesť pravdy
Neznesiteľná bolesť v duši
Cítiť ju až v srdci
Ťažko sa dýcha. Sklamanie
Keď všetko, čo doteraz platilo
Prestáva mať význam.
Všetko čo spájalo
Stalo sa bledším.
Pretože odhalil pravú tvár.
Tvár strachu
Spadol pancier nebojácnosti
Sila rozumu je nanič
Strach zo straty, ktorý skrýva
V sebe strach zo svojej ničoty
Že sám nič neznamená
Že nemá sám pre seba žiadnu hodnotu
Skrýval ju za masku rozumu
Veď inak sa nesmie konať v živote
Len s rozumom, hoci treba emócie
Ale tie sú až potom
Za maskou správnych rozhodnutí
Za maskou logiky
Hoc život ju žiadnu nemá
Príde len to čo má prísť
A stane sa to čo sa má stať
Ujsť pred tým nemôžeš
Smieš len reagovať
Ale aj to smieš len málo
Nesmieš byť tým čím si
Pretože odhalíš svoju pravú tvár
tvár strachu a neistoty
Neistoty sám v seba
V nevieru sám v seba
Neexistuje väčší strach
Ako báť sa sám seba
Odhaliť svoje emócie
V ten správny čas
Presne v danú chvíľu
Keď spustili svoj tok
V živote naša úloha je
Byť sám sebou, nič viac
Cítiť keď to práve potrebuješ
Bolieť keď to práve bolí
Nechať vyjsť naše svetlo na povrch
Nech žiari celou silou
A keď niekto neznesie jeho silu
Nech si dá závoj pred oči
Nech sa nepozerá
Keď však odhalí v sebe silu
Silu jedinej pravdy
Že sme nič medzi ničím
Všetko medzi všetkým
Nech podá ruku svetlu
Čo privedie ho k pravde
Ktorá skrýva sa len v srdci
Čo našlo cestu k láske
Čo našlo svoju pôdu
Nech spolu zasadia
Semiačko svojho šťastia
Čo hlboko skryté v duši
Čakalo na svoju slobodu.