Choď na obsah Choď na menu
 


Bolesť pravdy

9. 10. 2010

Bolesť pravdy

 

Neznesiteľná bolesť v duši

Cítiť ju až v srdci

Ťažko sa dýcha. Sklamanie

Keď všetko, čo doteraz platilo

Prestáva mať význam.

Všetko čo spájalo

Stalo sa bledším.

Pretože odhalil pravú tvár.

Tvár strachu

Spadol pancier nebojácnosti

Sila rozumu je nanič

Strach zo straty, ktorý skrýva

V sebe strach zo svojej ničoty

Že sám nič neznamená

Že nemá sám pre seba žiadnu hodnotu

Skrýval ju za masku rozumu

Veď inak sa nesmie konať v živote

Len s rozumom, hoci treba emócie

Ale tie sú až potom

Za maskou správnych rozhodnutí

Za maskou logiky

Hoc život ju žiadnu nemá

Príde len to čo má prísť

A stane sa to čo sa má stať

Ujsť pred tým nemôžeš

Smieš len reagovať

Ale aj to smieš len málo

Nesmieš byť tým čím si

Pretože odhalíš svoju pravú tvár

tvár strachu a neistoty

Neistoty sám v seba

V nevieru sám v seba

Neexistuje väčší strach

Ako báť sa sám seba

Odhaliť svoje emócie

V ten správny čas

Presne v danú chvíľu

Keď spustili svoj tok

V živote naša úloha je

Byť sám sebou, nič viac

Cítiť keď to práve potrebuješ

Bolieť keď to práve bolí

Nechať vyjsť naše svetlo na povrch

Nech žiari celou silou

A keď niekto neznesie jeho silu

Nech si dá závoj pred oči

Nech sa nepozerá

Keď však odhalí v sebe silu

Silu jedinej pravdy

Že sme nič medzi ničím

Všetko medzi všetkým

Nech podá ruku svetlu

Čo privedie ho k pravde

Ktorá skrýva sa len v srdci

Čo našlo cestu k láske

Čo našlo svoju pôdu

Nech spolu zasadia

Semiačko svojho šťastia

Čo hlboko skryté v duši

Čakalo na svoju slobodu.

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.