Choď na obsah Choď na menu
 


Chuť škorice

9. 10. 2010

Chuť škorice

 

Zuzana mala 30 rokov, keď sa jej úplne zmenil život. Odišiel jej zo života kus srdca, a nikdy sa nevráti. Zostala vdovou, Marian prišiel o život pri autonehode, keď cestoval za svojou prácou. A musel cestovať každý deň, pretože tu nebola pre neho práca, a chceli si splniť svoje sny. Mať krásny domček, záhradku a potom deti, rodinku. Zrazu sa je sny roztrieštili v tme. Zostala sama, bez domčeka, bez záhradky, bez Mariana a čo bolo najbolestnejšie, bez detí.

Prešli dva roky, Zuzana bývala u rodičov, chodila do práce a domov, fungovala akoby automaticky. Ešteže mala prácu, ktorá ju napĺňala a pri nej zabudla na svoje bolesti. V hĺbke svojej duše sa cítila sa veľmi sama, hoci mala okolo seba rodičov a kamarátky. Jej priateľky ju už dávno nahovárali, aby sa vybrala niekde na dovolenku, trošku si preliečiť a očistiť ubolenú dušu. Nemala sa k tomu veľmi, nevedela sa prinútiť, zašitá v každodennom kolobehu. V jeden krásny jarný deň sa predsa len rozhodla, že to už takto ďalej nemôže ísť. Zaplatila si týždenný pobyt v horách, hoci priateľky ju nahovárali na romantiku pri mori, ale ona milovala hory. Veď ich mali rada aj s Marianom, možno jej pomôžu trochu utíšiť ten smútok v duši.

Ubytovala sa v malom penzióne pri lese, v krásnom prostredí. Nestačila vdychovať krásnu zelenú vôňu okolitej prírody, nabažiť sa zelene a stromov. Hneď ako vhodila kufre do izby, vybehla von a poriadne dlho sa len tak túlala po okolí, obdivovala prekrásne štíty neďalekých hôr a počúvala spev vtákov. Takmer zabudla, že sa má vrátiť na večeru.

Bola síce sama, ale cítila sa veľmi dobre. Ani netúžila po spoločnosti, chcela byť sama zo sebou a dať si dohromady všetky svoje myšlienky a premyslieť si svoj doterajší život. Sŕkala výbornú teplú polievku, ktorá je hladkala chuťové kanáliky. Oči sa jej zahľadeli smerom k baru, výnimočne dostala chuť na dajaký zaujímavý drink. Kývla na čašníka a objednala si za pohárik škoricovej vodky, ktorá jej padla do oka.

Všimla si pri bare jedného muža, ktorý sa na ňu zadíval, keď si objednala nápoj, ale nevenovala mu nejakú výnimočnú pozornosť, pretože sa sústredila na svoje chuťové poháriky pri jedení a neskôr pri pití výbornej vodky, ktorá sa jej rozlievala v ústach. Omamná chuť škorice sa jej roztiekla v žilách. Aké výborné? Že to neobjavila skôr?!

Keď dokončila svoju súkromnú večeru, podišla k baru zaplatiť svoj fantastický nápoj. Určite si ho ešte pár krát užije, veď je lahodný. Aká bola prekvapená, keď jej čašník povedal, že účet je zaplatený, vyplatil ho ten pán, čo tu pred chvíľou sedel. Ale kde je? Vraj v malej spoločenskej miestnosti, hneď vedľa.

Zuzana nechcela byť neslušná, vždy sa správala „ako sa patrí“ tak sa tam pobrala, aby svojmu dobrodincovi poďakovala, poprípade vyrovnala účet. Martin, ako sa ten istý pán volal, o zaplatení nechcel ani počuť, dokonca ju pozval na ďalší pohárik. Vraj on má rád chuť škorice, tak ju chcel dopriať tej sympatickej blondíne pri stole, ktorá tam tak sama sedela s hlbokými smutnými očami.

Ani nezbadala a pustili sa do príjemného rozhovoru, ktorý sa pretiahol takmer do polnoci. Martin. Ktorý bol o desať rokov starší, sa tam ubytoval služobne, rád tam trávil služobný pobyt, pretože mal rád veľmi pohostinný personál a príjemné domácke prostredie toho penziónika. S tým súhlasila aj Zuzana. Keďže na druhý deň šiel Martin do služby, vybrali sa do svojich izieb uložiť sa na ďalší deň, ale dohodli sa, že ten rozhovor bude mať pokračovanie, veď Martin tu musí stráviť celý týždeň, aspoň nebude nútený sedieť dlhé večery sám pri bare. Zuzana nebola proti, pretože už dávno sa necítila takto príjemne v niekoho spoločnosti a Martin jej bol celkom sympatický svojim nevtieravým imidžom. Úplne zabudla, že chcela stráviť chvíle sama so svojimi boliestkami.

Na druhý deň pochodila prekrásne miesta okolo, nakŕmila labute v neďalekom jazere, bola si zaplávať v blízkom Wellness centre, zavolala rodičom, upokojila ich, že sa má fajn a že si to tu užíva a nič jej nechýba.

Večer sa znova stretli v bare s Martinom a znova sa zahĺbili do nekonečného rozhovoru s príchuťou škoricovej vodky. Bavili sa o všeličom, Martin jej porozprával o svojej rodine, dvoch synoch, o práci, dozvedela sa o ňom všeličo. Mal krásnu manželku, rodinu, domček, a prácu ktorú by nedal za nič na svete. Ona mu o sebe neprezradila veľa, len to čo považovala v tej chvíli za dôležité.

Zuzana cítila, že jej Martin nie je ľahostajný, už veľmi dávno nemala takéto pocity k žiadnemu mužovi, a vlastne sa takýmto záležitostiam bránila. Mala síce priateľa Petra, s ktorým trávila veľa času, ale to bolo také kamarátske, hoci vedela, že on k nej cíti niečo viac. Nevedela mu dať viac, len priateľstvo, to si medzi sebou dávno vyjasnili a Petrovi to stačilo. Teda aspoň sa tak tváril. Lenže Martin bol iný prípad ,a veľmi dobre to vedela, bolo na ňom niečo, čo ju k nemu silno priťahovalo. A po pár hltoch vodky tie pocity zosilneli. Nie, nebola opitá, len príjemne opojená a počúvala Martina, hoci myšlienky jej pochodovali úplne inde.

Zase sa po dobre dlhom čase pobrali do izieb a Martin ju šiel vyprevadiť, ako slušný chlap. Smiali sa na celú chodbu, cítila sa ako študentka na školskom výlete, a cítila sa veľmi príjemne, akosi nechcela aby sa to skončilo. Ani nevie ako, pred dverami svojej izby Martina ľahúčko pobozkala, to asi z toho drinku, pretože, ako slušne vychované dievčatko, nemala vo zvyku baliť ako prvá mužov. Ale už to bolo vonku a keď si to uvedomila, bolo už neskoro, červená od hanby sa otočila, rýchlo odomkla izbu a chcela sa stratiť v tme. Pozdravila sa a zabuchla dvere pred Martinovým pohľadom. Lenže on neodišiel, ale tíško jej zaklopal na dvere, vraj mu tá škorica na jej ústach veľmi chutila. Zuzana prvýkrát kašľala na svoju slušnú výchovu, otvorila dvere a pokračovala v tom škoricovom sladkom bozku...

Strávili spolu celú noc a nielen tú, ale všetky noci, ktoré si ešte pred týždňom predstavovala úplne inak. Ale nebola proti, cítila sa ako v rozprávke, cez deň sa zaoberala sama zo sebou, nasávala krásu kryštáľovej prírody a cez noc sa nabažila horúcich chvíľ s Martinom.

Neoľutovala, že sa do toho tak bezhlavo vrhla, vedela, že je do neho po uši zamilovaná, ale jej triezvo zmýšľajúca časť osoby vedela, že týmto pobytom sa jej láska končí. Vôbec jej to nevadilo, zabudla na všetky svoje ubolené spomienky a vedela, že keď sa vráti domov, budú sa jej snívať tieto krásne noci. Ako energický náboj jej to do nasledujúcich , rovnakých všedných dní úplne stačilo.

Ubehol krásny uletený týždeň, veru ani nemusela ísť stovky kilometrov k moru pre romantiku, našla ju v horách. Nabitá energiou a krásnymi spomienkami sa s Martinom rozlúčila a ich cesty sa navždy rozišli.

Vrátila sa do kolobehu každodenných povinností, pracovala, chodila von s kamarátkami, na kávu s Petrom, ale po tej dovolenke sa cítila oveľa ľahšie na duši. Neľutovala to čo spravila a nikdy ani nebude.

Lenže osud je niekedy veľmi vrtkavý a zvláštny,  a jeho tieň neobišiel ani ju. Prekrásna dovolenka v horách mala aj dôsledky, Zuzana zistila, že je tehotná. Preplakala veľa nocí, svojimi slzami premočila každú noc svoj vankúš. Nevedela čo má spraviť, pretože už síce bola vo veku, keď žene tikajú biologické hodiny, a sama túžila po dieťati, ale čo bude neskôr? Čo bude robiť sama? Ako vychová to dieťa? To vedela určite, že si ho nechá. Ale býva u rodičov, čo jej oni na to povedia? Veď o svojom dovolenkovom romániku nehovorila nikomu. Nakoniec to aj tak musela rodičom vyklopiť, ktorí boli z toho dosť vedľa, a boli by najradšej, keby sa to nestalo, vôbec z toho neboli nadšení. Zuzana prehĺtala chuť nápoja bolesti a nesmiernej lásky k plodu čo nosila pod srdcom.

Vyspovedala sa aj Petrovi, hanbila sa za to, pretože vedela, čo k nej Peter cíti. Peter ju miloval, ale ona mu nedokázala opätovať tie isté pocity. Veľmi ju to bolelo, ale bol to jediný človek, ktorý ju neodsudzoval. Neodsúdil ju ani tento krát a ponúkol jej, ako rozumný a chápavý človek, že si ju zoberie za manželku, hoci veľmi dobre vedel, že mu ona nevie dať to, po čom on túži. Lásku, ktorú k nej cíti on. Nechcela ponuku prijať, bola veľmi protivná, vraj ju nemusí vôbec ľutovať, hanbu si musí prežiť sama. Chvíľami nenávidela sama seba.

Bola však v zložitej situácii, nevedela čo si počať, tak nakoniec súhlasila, Petra v konečnom dôsledku veľmi dobre poznala,  o mesiac už bola svadba. Rodičia boli spokojní, Peter tiež, Zuzana sa musela zmieriť s tým, čo jej osud ponúkal. Nikto okrem jej rodičov a Petra nevedel, že to dieťa pod srdcom nie je od jej manžela. A len ona sama so sebou prežívala každú noc nesmiernu bolesť. Nikomu však nikdy neprezradila pravé meno otca dieťaťa.

Peter sa ukázal ako veľmi vzorný a milujúci manžel, Zuzana mala pri ňom všetko. Nasťahovala sa do jeho domu a po pár mesiacoch sa narodila malá Zuzanka. Oči mala po Martinovi, Zuzana sa na neho pozerala každý deň. Dcérku mala nesmierne rada a vlastne aj Petra, pretože si ho nakoniec obľúbila pre jeho obetavosť a lásku ktorú jej dal.

Za tri roky porodila Petrovi syna a Zuzana žila normálny rodinný život ako každý iný. Dostala vlastne od osudu to, čo si priala s Marianom, len jej to život trochu pomixoval. Peter jej nikdy nedal najavo, že Zuzanka nie je jeho, mal ju presne tak rád ako malého Petríka. Bol to fantastický otec a dobrý manžel, nemohla si v tej chvíli nič viac priať.

 

 

Prešlo deväť rokov, keď osud , znova zabalansoval so Zuzanou.

Detičky vyrástli, Zuzana chodila do práce, pri práci pomáhala Petrovi zabehnúť firmu, odbehla štebotať s kamarátkami a takto jej pomaly ubiehali dni. Také normálne bežné dni.

Petrovi sa pekne zabehla firma, bol na to veľmi hrdý a tak spravil koncom roka veľkú firemnú oslavu. Pozval na ňu svojich zamestnancov, spolupracujúcich, rodinu a aj niektorých klientov, s ktorými spolupracoval a ktorí mu pomohli zabehnúť podnikanie .

Oslava sa konala v penzióne neďaleko firmy, Zuzana sa krásne nahodila, a spolu s deťmi sa tam dobre naladená vybrala. Bol to veľmi príjemný večer, stretla sa s mnohými ľuďmi, s ktorými pracovala, a dobre jej padlo príjemne sa porozprávať aj takto mimo práce o rodine a o všeličom inom.

Boli tam aj jej kamarátky, tak sa dobre bavili a popíjali výbornú škoricovú vodku. Na jej chuť Zuzana nezabudla ani po rokoch.

Na oslave si padli do oka s jednou príjemnou o niečo staršou dámou, manželkou istého dodávateľa, ktorého Zuzana veľmi nepoznala, veď nemohla poznať úplne všetkých, s ktorými Peter obchodoval. Pri dobrom drinku sa pustili do príjemného rozhovoru, z ktorého sa dozvedela, že Klaudia je vdova, muž jej zomrel pred dvoma rokmi po ťažkej chorobe. Teraz býva sama s tromi deťmi vo veľkom krásnom dome, prevzala firmu po manželovi a dokázala ju udržať nad vodou a aj sa celkom dobre rozbehla. Vo firme jej pomáhajú synovia, ktorí sú už dospelí,a spolu sa starajú o malú jedenásťročnú Zuzanku.

Po chvíli rozhovoru Klaudia vytiahla peňaženku a hrdo ukázala fotky všetkých troch detí a hlavne portrét malej Zuzanky, ktorú mal jej muž nesmierne rád.

Zuzane sa zatočila hlava, krv sa jej zastavila v žilách. Z tej fotky na ňu hľadeli Martinove oči a vtedy jej došlo, kto stojí pred ňou. Spomínala síce manželovo meno Martin, ale Martin jej vtedy v horách, počas tých nezabudnuteľných chvíľ, neprezradil mená svojich detí a manželky a ani to vtedy nechcela vedieť. Nebolo to dôležité.

Zuzana so stiahnutým hrdlom počúvala, ako Martin zbožňoval Zuzanku a ako veľmi nástojil na tom , aby sa ich dcérka takto volala. Nevydržala, dusila v sebe city, ospravedlnila sa Klaudii, utekala na toaletu, tam sa zamkla a nevedela utíšiť nijako príval horúcich sĺz, ktoré sa jej pustili z očí. Plakala z hĺbky svojej duše. Prvýkrát za posledné roky.

Odišla z oslavy, Petrovi sa ospravedlnila, vraj sa necíti dobre. Našťastie mu to nevadilo, pretože sa dobre bavil, veď to bol vlastne jeho večierok . Veď nech si ho užije, zaslúži si to.

Zuzana preplakala celú noc, nevedela prestať a stále cítila tú krásnu chuť sladkej škorice. Martin sa nikdy nedozvedel o svojej dcérke a už sa nikdy nedozvie. Nevedela, či ju to má bolieť, alebo sa má na seba hnevať. V tej chvíli nič nevedela, neriešila, len plakala...

Na druhý deň sa vybrala do mesta, kde žil Martin, zaparkovala pred cintorínom a so Zuzankou vyhľadala Martinov hrob. Na hrob mu položila kyticu, do ktorej dala zviazať medzi červené ruže tyčinky omamnej škorice...

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Moja sestra Sasa

(Nicol, 26. 2. 2014 16:04)

no teda moja sestra je šialená má len 16 rokov a je zamilovaná