Choď na obsah Choď na menu
 


Haló mama!

10. 1. 2011
Haló mama!
 
-         Haló! Ahoj mami, tam si? Počuješ ma? Prajem Ti šťastný nový rok!
-         Ahoj! Počujem, aj ja tebe. Ako sa máte?
-         Ďakujem mami, dobre, a ty? Je ti už lepšie?
-         Ďakujem dcérka, mám sa veľmi dobre.
-         Mami, chýbala si na vianoce, aj inokedy. Ale už si začína zvykať. Už aj preto som sa ti odvážila zavolať. Prepáč, že som sa ti doteraz neozvala.
-         Nič sa nestalo, veď viem čo sa s tebou deje dcérka, všetko vidím, som s vami.
-         To je dobre mami, tak určite vidíš chlapcov ako vyrástli.
-         Veru hej, ten väčší je krásny veľký chlap, a povahou ako tvoj brat. A ten malý, podarený, zlatý, je na teba veľmi „prilepený“. Ale nevadí, nechaj to tak, potrebuje veľa lásky. Deti to potrebujú.
-         Ja viem mami, niekedy je to ťažké, že tak na mne visí, ale mám len ich. Oni sú moje slniečka.
-         A máš aj dobrého manžela, má ťa veľmi rád.
-         Viem mami, viem, že ste ho mali radi aj vy s otcom, vždy som to vedela. Mami, musím ti povedať, mám za sebou veľmi ťažké roky. To si mi teda poriadne dala zabrať, keď si ma tu nechala.
-         Prepáč, dcérka, ale mne je tu už lepšie, tam mi nebolo dobre.
-         Viem mami, nehnevám sa. Len mi je bez teba nanič. Zvykám si a veľmi chýbaš.
-         Aj vy mne, ale vidím vás, som stále s vami, dávam na vás pozor.
-         Ďakujem mami. Viem, cítim to, už teraz áno, trvalo mi to dosť dlho. A mami, že je krásny malý Chris, tešíš sa? A sestra už tiež nie je sama, som rada, podľa mňa je šťastná s ním, že?
-         Malý je krásny, prekrásny. Som veľmi šťastná, že sa narodil. A tvoja sestra je šťastná, vidím a viem to, som veľmi rada. Držte všetci traja spolu, majte sa radi. Pozdravuj všetkých.
-         Ďakujem mami, odovzdám. Snažíme sa držať pokope, aj keď sme ďaleko od seba. Ale sme tu vždy jeden pre druhého, vždy a stále! A otec? Ako sa má? Čo robí?
-         Má sa dobre, veľa číta, stále je zažratý do nejakých kníh.
-         A ty mami, čo robíš?
-         Oddychujem, prechádzam sa tu po záhrade, starám sa o kvety, je mi fajn. Dcéra moja, nerob tie chyby, ktoré som ja v živote urobila, pouč sa z toho.
-         Ďakujem mami, snažím sa. Je to ťažké, niekedy mám pocit, že mám taký istý osud, ako ty.
-         Viem, dcéra moja. To ťa osud skúša, dáva ti to isté ako mne. Ale ty si múdrejšia, nenechaj sa, choď ďalej. Ty to zvládneš. Na tebe je, aby si šla iným smerom ako ja.  Máš všetko po ruke, aby si bola šťastná, využi to!
-         Viem mami, len si to často neuvedomujem, ale musím! A budem sa snažiť.
-         Snaž sa, najlepšie ako vieš. Žiť, užiť si každú svoju chvíľku v živote. Veď si sama videla, ako som dopadla ja. Uzavrela som pred sebou svoju cestu života. Ty to nerob, to ti prikazujem.!
-         Nebudem mami, sľubujem. Nie je to ľahké v tomto svete. Keď si spokojná, tak voľajak nezapadáš do priemeru. Každý je unavený, nespokojný, každý sa za niečím náhli. A potom vyzerám ako by som bola šibnutá.
-         No a čo? Kašli na názory ostatných. To je len závisť, nič iné. Kým oni budú tebe závidieť, nebudú nikdy spokojní. Ty nesmieš tiež iným závidieť ich šťastie.
-         Nebudem, ani nechcem. Nie vždy je všetko zlato, čo sa blyští.
-         Tvoríš krásne veci, len tak ďalej dcérka. Nevzdávaj to, aj keď si myslíš, že to niekedy nemá význam. Ale má, robí ťa to šťastnou, spokojnou, a to je najdôležitejšie. Ostatné príde samo.
-         Mami, ty všetko o mne vieš. Tak poznáš aj moje chyby, ktoré som spravila.
-         Áno. Viem všetko. Už sa netráp, si len človek, a robíš chyby. Hlavné je, aby si sa z nich poučila. Treba ísť ďalej, to čo sa stalo sa nevráti. Nepozeraj dozadu, to nemá význam, len ťa to udržiava na jednom mieste. Zapamätaj si to krásne, zo zlého sa pouč a choď ďalej.
-         Ďakujem mami, je to dobré počuť od teba. Vždy bol pre mňa dôležitý tvoj názor.
-         Dcéra moja, najdôležitejšie je, aby si počúvala hlas tvojho srdca a v dôležitých chvíľach používala svoj rozum. Ty vieš, kedy a kde čo použiť.
-         Viem mami. Budem sa snažiť, len niekedy tá moja tvrdohlavosť mi nedá.
-         Viem, poznám to, musíš byť sama sebou, nič viac, a hlavne, to srdce, tvoje ja, počúvaj, vždy ti napovie, čo a ako máš robiť.  
-         Ďakujem mami, ďakujem za tvoje rady. Som rada, že sme sa porozprávali. Teším sa, že si šťastná, pozdravuj otca a všetkých ostatných, ktorých tu už nie sú!
-         Maj sa krásne dcérka, buď šťastná! Budem všetkých pozdravovať. Máme vás všetci radi a vždy sme pri vás!!!!
-         Ahoj mami, mám ťa rada!
-         Ahoj Dady, dcérka, aj ja ťa mám rada!
 
 
                                                                                                                        Dady
 
 
 
/Vymyslený, možno pravdivý, ale zato krásny rozhovor s maminou, z druhého sveta /
 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.