Choď na obsah Choď na menu
 


Kamarátstvo, priateľstvo, láska....

9. 10. 2010

Kamarátstvo, priateľstvo, láska.

 

Idem sa pustiť do rozoberania vzťahu ako priateľstvo a kamarátstvo. Slová, výrazy, ktoré každý deň používame ale zriedkakedy sa nad nimi zamyslíme. A slovo láska? Tiež často používané a už vlastne otrepané slovíčko, niekedy už dokonca fráza. Škoda, že sa toto najkrajšie slovo na svete nezapíše do červenej knihy, aby bolo chránené. Začala som však písať o priateľstve, tak prečo tu spomínam lásku? Pretože priateľstvo je istá forma lásky podobne aj kamarátstvo. Priateľstvo a kamarátstvo však nie je to isté. Každé z nich je iná forma lásky a tá láska je v nich tá podstata, základný kameň.

Začnem kamarátstvom. Kamarátstiev prežívame počas života mnoho. Už v najútlejšom veku sú vlastne našimi prvými kamarátmi rodičia, potom v škôlke Jožko a Zuzka s ktorými sa hráme na vojakov či bábiky. Už v detstve sa učíme rozdávať lásku a vtedy to robíme krásne spontánne, prirodzene. Tak isto v škole, prídu ďalší kamoši a kamošky, z ktorých už možno vzniknú priateľstvá, niekedy až na celý život. Kamarátstvo je lahšia forma priateľstva, kamarátov môžeme mať veľa a často sa striedajú po celý život. Na mnohých z nich aj zabudneme, nie však na zážitky, ale to je prirodzené. A kamarátstvo je tiež krásne, veď v ňom sa naučíme rozdávať lásku, deliť sa o ňu práve s tým, s kým sa hráme, rozprávame, spievame. Bez kamarátstiev by nefungoval ani najmenší kolektív na svete, bez tejto milej a spontánnej lásky by sme úplne boli izolovaní. Veď ako sa môže Jožko hrať s Peťkom na vojakov, keby k nemu neposielal kúsok lásky? Bez nej by to boli len roboti, ktorých v tej chvíli naprogramujeme na level kamarátstvo. A potom ich vypneme. Ale s láskou je to iné, je to energia, ktorá medzi nimi v tom momente prúdi. Keby na svet existoval láskomer, tak by táto forma energie bola aj viditeľná. Napríklad kamarátsku lásku by zobrazoval ako ružový energetický tok medzi dvoma osobami, neprestajne prúdiaci medzi nimi.

Priateľstvo je už iná forma kamarátstva, nazvala by som to vyšší level. Priateľstvo je silnejšie puto, ktoré často spája ľudí po celý život, hoci sú od seba vzdialení na tisícky míľ. Priateľstvo je aj povinná súčasť manželskej lásky, veď si viete predstaviť, že by manželia neboli vlastne priatelia? No určite, že aj také niečo existuje, a je toho okolo nás mnoho, ale to už nie je manželstvo kde vibruje láska, ale niečo iné. Ale to je o inom.

Teraz sa venujem priateľstvu. Na obrazovke láskomera by malo pomarančovú farbu, niekde by sa prelievala do červenej. Ale tá červená je už hranica, tam sa priateľstvo končí a začína najvyšší druh lásky, ktorú sa mi nepodarilo definovať. Jednoducho, čistá láska.

Priateľstvo často vzniká z jednoduchého kamarátstva. Hráme sa spolu, chodíme do školy, máme spoločné záujmy. A trávime spolu spústu času, smejeme sa, rozprávame, a zrazu zbadáme, že ten kamarát znamená pre nás veľa. Veľmi veľa, máme ho radi a sme schopní sa pre neho aj obetovať. To je už priateľstvo, druh nezištnej lásky, ktorý funguje aj medzi rovnakými pohlaviami, teda väčšinou medzi rovnakými. A stáva sa, že sú priateľmi aj ľudia opačného pohlavia, len to my ostatní berieme trochu zvláštne, nevieme to nikde zaradiť. A predsa je to také isté priateľstvo, ako každé iné. Len keď táto láska prekročí hranicu oranžovej farby a objaví sa červená, začne svietiť kontrolka. Ako som už spomínala, tam to končí, a dokonca niekedy aj medzi rovnakými pohlaviami. Samotná láska nepozná hranice, len má mnoho foriem. Záleží na nás, na ktorú sa naladíme a ktorú sme schopní prijať.

Poznám priateľstvá, ktoré by som však dala do uvodzovky, pretože sú to vzťahy založené síce na láske, ale egoistickej. A smutné je, že ich je dosť a vyskytujú sa často. Na láskomere by to vyzeralo asi tak, že z jednej strany prúdi krásny oranžový tok, lenže narazí na chladnú tmavú modrú, takmer čiernu, v ktorej centre síce prúdi tá ružová alebo oranžová, ale silný modrý pancier ju neprepustí. Je to taká smutná forma lásky, hoci si to jej obete vôbec neuvedomujú. Dokonca sa stáva, že chladná modro-čierna energia vcucne kúsok oranžovej. To je najsmutnejšie, to by som nazvala duševné vampírstvo. A aj toho je na svete veľa, a je to veľmi zarmucujúce.

A akoby vyzeralo na láskomere nepriateľstvo? Predstavujem si to ako tok dvoch energií, prúdiacich proti sebe, s modrým, na okrajoch až čiernym sfarbením, a ďaleko vo vnútri dvoch tokov je tá oranžová. A tieto dva prúdy narazia do seba a aj sa odrazia. Škoda, že sa tie dva panciere pri náraze nerozbijú. Aký by bol svet krajší.

Tak som sa posnažila trošku zabrdnúť do témy priateľstvo, kamarátstvo, láska. Uznajme, že bez toho farebného toku energie, bez lásky, by žiadne medziľudské vzťahy nevedeli existovať, neviem si to predstaviť. A je to jedno, či je to oranžovej, ružovej alebo červenej farby, vždy by sme sa mali snažiť len a len o to, aby to boli odtiene teplých farieb. Chladné farby nechajme prírode, aby vedela vyfarbiť vodu, trávu, kamene, stromy, tá jediná ich vie zúžitkovať na láskyplné účely. My rozdávajme len teplo, jednoducho lásku, v akejkoľvek forme, na akú sa práve vieme naladiť. Len tak prežije kamarátstvo, priateľstvo, a iné medziľudské vzťahy toto tisícročie. Len láska dovolí prežiť...

 

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Priateľstvo?

(Gerhard František , 21. 9. 2015 7:14)

priateľstvo neexistuje! Priateľ, priateľstvo je len vymyslené pomenovanie určitého časovo obmedzeného vzťahu dvoch, alebo viac osob, nútených žiť v blízkosti alebo v určitom spoločenstve tak, aby sa nenarušili zákony Božie a svetské.

:D

(Sis, 3. 1. 2015 16:27)

To je nádherná úvaha. :)